V súvislosti s neustále sa opakovanými podnetmi a otázkami k problematike rekreačných poukazov vám prinášame názor Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, spracovaný vo forme otázok a odpovedí.
1/ Môže zamestnávateľ limitovať použitie rekreačného poukazu len v zariadeniach, ktorých je sám vlastníkom?
Pre zodpovedanie tejto otázky je na úvod nevyhnutné skonštatovať, že zamestnávateľ je v nadväznosti na ust. § 152a ods. 2 Zákonníka práce oprávnený rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom elektronického rekreačného poukazu. Elektronický rekreačný poukaz je možné použiť len v Slovenskej republike a to u poskytovateľov služieb, ktorí majú zmluvný vzťah s limitovaným poskytovateľom, vydávajúcim elektronický rekreačný poukaz. Ak teda zamestnávateľ v súlade s ust. § 152a ods. 2 Zákonníka práce rozhodne, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi formou elektronického rekreačného poukazu, postupuje v súlade so zákonom, avšak nemôže sa s poskytovateľom, ktorý vydáva elektronický rekreačný poukaz dohodnúť, že takýto poukaz bude možné použiť len napr. v dvoch rekreačných zariadeniach. Zamestnávateľ je povinný predložiť zoznam (sieť) všetkých zariadení, s ktorými má limitovaný poskytovateľ vydávajúci elektronický rekreačný poukaz zmluvný vzťah o poskytnutí služieb a následne si zamestnanec z takejto siete rekreačných zariadení má možnosť sám si vybrať, v ktorom rekreačnom zariadeníuplatní resp. využije elektronický rekreačný poukaz.
Zamestnávateľ má teda možnosť rozhodnúť o forme poskytnutia rekreačných poukazov, má možnosť rozhodnúť o počte a druhu rekreačných zariadení – avšak len tým spôsobom, že si sám zvolí limitovaného poskytovateľa, ktorý poskytuje elektronický rekreačný poukaz. Zamestnávateľ je však povinný akceptovať tú sieť rekreačných zariadení, s ktorými má limitovaný poskytovateľ (ktorého si zamestnávateľ zvolil) zmluvný vzťah o poskytovaní služieb,t.j. zamestnávateľ sa nemôže s limitovaným poskytovateľom dohodnúť, že rekreačný poukaz bude platiť len v niektorých rekreačných zariadeniach, napr. v tých, ktoré sú vo vlastníctve zamestnávateľa. Inak povedané, zamestnávateľ nemôže osobitnou dohodou zúžiť sieť rekreačných zariadení, s ktorými má limitovaný poskytovateľ (ktorého si zvolil zamestnávateľ) zmluvný vzťah o poskytovaní služieb.
2/ Aké účtovné doklady (napr. faktúra, blok z registračnej pokladnica s menom zamestnanca, príp. výpis z účtu) je povinný zamestnanec predložiť zamestnávateľovi za účelom preukázania oprávnených výdavkov na rekreáciu?
Zamestnávateľ by mal v nadväznosti na ust. § 152a ods. 4 Zákonníka práce vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký účtovný doklad, ktorý preukáže splnenie všetkých zákonom určených podmienok. Náležitosti účtovného dokladu uvádza ust. § 10 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, pričom však neurčuje formu účtovného dokladu. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu a identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého sa doklad vystavil. Súčasťou účtovného dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré sa spolu so zamestnancom zúčastnili na rekreačnom pobyte, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na poskytnutie príspevku aj za tieto osoby v súlade s ust. § 152a ods. 5 Zákonníka práce. Účtovný doklad musí ďalej obsahovať popis poskytnutých služieb vo väzbe na rozsah oprávnených výdavkov, dobu trvania rekreácie vo väzbe na podmienku týkajúcu sa minimálne dvoch prenocovaní, informáciu o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.
K týmto dokladom je potrebné doložiť doklad o zaplatení rekreácie (napr. z elektronickej registračnej pokladne alebo virtuálnej elektronickej registračnej pokladne s označením MF pri platbe v hotovosti, platobnou kartou alebo výpisom z účtu pri bezhotovostných platbách.) Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladne nie je označenie zamestnanca, tento doklad slúži len ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží doklad s označením zamestnanca, preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru a pod..
3/ Kto sa považuje na účely rekreačných poukazov podľa Zákonníka práce (ust. § 152a ods. 5 ZP v nadväznosti na ust. § 152a ods. 4 písm. a) až d) ZP) za „dieťa“ ?
Na úvod uvádzame, že Zákonník práce pojem „dieťa“ nedefinuje. Oprávnenými výdavkami podľa ust. § 152a ods. 5 Zákonníka práce (v rozsahu podľa ust. § 152 ods. 4 písm. a) až c) Zákonníka práce) sú aj preukázané výdavky zamestnanca na dieťa, ktoré sa zúčastní so zamestnancom na rekreácii alebo sa zúčastní organizovaných aktivít / zotavovacích podujatí počas školských prázdnin (ust. § 152a ods. 4 písm. d) Zákonníka práce), pričom môže ísť o
1. Dieťa vlastné– v tomto prípade Zákonník práce nestanovuje žiadne obmedzenia/podmienky týkajúce sa veku dieťaťa, jeho pobytu, stavu a pod.
2. Dieťa, zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení – v tomto prípade je potrebné vychádzať zo zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, a to vo väzbe na to, kedy končí napr. náhradná starostlivosť.
3. Iné dieťa, žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti (napr. dieťa partnera/druha) – v tomto prípade nie sú Zákonníkom práce stanovené žiadne obmedzenia či podmienky, týkajúce sa veku dieťaťa, jeho pobytu, stavu a pod.
Limit, resp. podmienky sú dané pre dieťa, ak ide o oprávnené výdavky rozsahu ust. § 152a ods. 4 písm. d) ZP (viacdenné aktivity/zotavovacie podujatia počas školských prázdnin) – tu je podmienka, že takéto dieťa musí navštevovať základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom.
Zdroj:
Stanovisko MPSVaR – Nárok na príspevok na rekreáciu zo dňa 09.04.2019
Stanovisko MPSVaR – Príspevok na rekreáciu zo dňa 25.04.2019
ASPI § 152a Zákonníka práce